Lekvár zo Slovenska, ale jahody zo Španielska - naozaj to niekoho zaujíma?

Autor: Jarmila Halgasova | 4.2.2020 o 18:46 | Karma článku: 10,24 | Prečítané:  4098x

Vývoj legislatívy v oblasti označovania potravín podlieha rôznym záujmom štátov Európskej únie. Časy stručných informácií sú nenávratne za nami.

Dnes je v označení potravín napísaných už toľko informácií, že normálny občan sa zľakne a pomyslí si, že v tej potravine nemôže byť nič dobré. A pritom sa za 25 rokov vôbec nemusela zmeniť receptúra.

Považujem za správne a logické, že sa sprísňujú pravidlá v označovaní jednotlivých zložiek, ktoré môžu ovplyvňovať bezpečnosť a zdravie spotrebiteľa, ako aj veľkosť písma. Je náležité povinne uvádzať všetky zložky, povinne uviesť alergény alebo poskytnúť informáciu, že potravina obsahuje GMO zložky. Rovnako je vhodná a užitočná informácia o energii a výživových hodnotách.

Je užitočné mať stanovenú povinnú veľkosť písma, lebo mnohí výrobcovia dôležité a povinné informácie uvádzali už takmer nečitateľným písmom na úkor reklamy.

Označovaniu krajiny pôvodu sa dlhé roky prikladal význam len z dôvodu zákazu klamlivých praktík. S kauzami sa spotrebiteľ začal viac zaujímať o pôvod potraviny a suroviny. Vývoj sa pohol významne dopredu a krajinou pôvodu sa musia označiť už takmer všetky druhy mias a od apríla pribudne povinnosť označovať krajinu pôvodu základnej zložky v prípade, že krajina pôvodu potraviny je iná a je v označení aj uvedená.

Taký jahodový lekvár – výrobca ho vyrobí z jahôd od pestovateľov, ktorým sa jahody urodili. Ak výrobca chce spropagovať, že krajinou pôvodu jahodového lekváru je Slovenská republika, od apríla bude musieť uviesť, odkiaľ jahody pochádzajú – či z krajín EÚ alebo mimo EÚ, prípadne s doplnením aj konkrétneho štátu.

V budúcnosti výrobcov čakajú ďalšie povinné informácie o pôvode – mlieka, mlieka ako zložky v mliečnych výrobkoch, jednozložkovej potraviny a ďalších.

Množstvo byrokracie však v Bruseli nekončí, len začína. Nestačí, že množstvo písmeniek na obale nám postupne rozširuje Brusel, ruku prikladá aj naša vláda. Napríklad zavedením povinnosti uvádzať krajinu pôvodu mäsa písomne v jedálnych lístkoch v zariadeniach verejného stravovania. To, že s realizáciou v praxi bude problém, sa poslancom vysvetliť nedalo a novelu zákona o potravinách schválili. Ale do realizácie povinnosti sa dostala chybička. Vyhláška, ktorú zákon určil prijať s cieľom jasného a jednotného uplatňovania povinnosti v praxi, doteraz nie je na svete napriek tomu, že zákonom stanovená povinnosť sa má uplatňovať od 14. 12. 2019. Nehovoriac o tom, že ju bude musieť schváliť Brusel a všetky štáty EÚ, čo bude trvať najmenej 3 mesiace.

Napriek tomu, že som rada, že aj na Slovensku sa pomaličky prebúdza hrdosť a ozýva sa to správne národné povedomie a ľudia vyhľadávajú slovenské potraviny, pri ukladaní povinností je vždy dobré zvažovať mieru, aby sme si svojou prehnanou iniciatívou nelikvidovali na Slovensku podnikateľov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Hnusobu nevykynožíte, zmierte sa s tým

Nech premiér konečne povie parametre a ciele svojho "blackoutu".


Už ste čítali?