Ministerka Matečná síce chce umožniť vlastníkom rozdrobenej pôdy, aby si pôdu mohli sceliť do jedného pozemku, ale na novom pozemku im chce nechať neželaný darček – pozemok zaťažený cudzími nájomnými zmluvami, s ktorými nebudú vedieť pohnúť.
Na rokovanie schôdze parlamentu sa dostala novelazákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách. Združenie mladých farmárov na Slovensku (ASYF), ktoré zastupuje najmä mladých a začínajúcich poľnohospodárov v rámci pripomienkového konania uplatnilo pripomienku, ktorú však rezort pôdohospodárstva akceptovať nechce.
V návrhu ministerstvo posilňuje prednostné právo uzatvorenia nájomnej zmluvy po vykonaní projektu pozemkových úprav pôvodnému nájomcovi. Napriek tomu, že zástupcovia združenia ASYF sa snažili návrh zákona pripomienkovať, ministerstvo sa im presvedčiť nepodarilo.Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav logicky nájomné vzťahy k pôvodným nehnuteľnostiam zaniknú.
Ministerstvo sa však radšej priklonilo k ďalšiemu zakonzervovaniu nájomných zmlúv. Myslím si, že vecné a logické odôvodnenie neakceptovania pripomienky ASYF neexistuje. Je to preto, že snahou štátu aj ministerstva je konzervovať doterajších nájomcov. Tento prístup rezortu pôdohospodárstva je dlhodobý, minimálne od roku 2003. Štát by však nemal neustále bazírovať len na uzavretej skupine doterajších nájomcov, ale mal by diverzifikovať „vrstvu“ nájomcov pôdy a liberalizovať trh s prenajímaním pôdy.
Prečo sa ministerstvo bojí hľadať a prijímať riešenia, ktoré síce prinesú konflikty, ale konečne urobia v nájomných zmluvách poriadok? Navrhované riešenie opäť zavedie ešte väčší chaos a preto je to zlé. Pýtam sa, kto bude kontrolovať dodržiavanie plnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy po pozemkovej úprave? Ako sa bude postupovať pri zistení nedodržiavania zmluvy s jedným vlastníkom pôdy? Bude sa môcť zrušiť nájomná zmluva a len na konkrétny pozemok? Na ktorý pozemok, keď pozemkovou úpravou sa pozemky sceľujú a namiesto X vlastníkov jednej parcely bude na novej parcele pravdepodobne už len jeden. Návrh ministerstva je v praxi nielen nerealizovateľný, ale je s najväčšou pravdepodobnosťou aj protiústavný.
Na prvý pohľad sa zdá, že vedenie rezortu zrejme experimentovať s poľnohospodárstvom a potravinárstvom nechce. Ale nie je dlhodobým trendom práve úpadok tohto odvetvia na Slovensku? Nie je pravdou to, že Slovensko sa stáva krajinou pestovania monokultúr a krajinou s každoročne sa zvyšujúcim objemom dovážaných potravín? Baviť sa o zabezpečovaní sebestačnosti je z pohľadu necelého 40 percentného zastúpenia slovenských potravín na pultoch irelevantné. Prečo teda rezort pôdohospodárstva opäť raz ruší nastavené pravidlá a konzervuje stav, ktorý opäť podporuje len nečestných podnikateľov? Kto mi vysvetlí zámer ministerstva?
Už len poskytnutie prechodného obdobia, v rámci ktorého by sa uzatvorili nájomné zmluvy nanovo, by bolo lepším riešením. A v prípade, ak poslanci schvália návrh zákona v tomto znení, bude patriť k prvým, ktoré po voľbách zmeníme.