reklama

Naozaj vážny dôvod na paniku, tentokrát z afrického moru ošípaných

Africký mor ošípaných (AMO) je ťažká vírusová infekcia, na ktorú neexistuje žiadna očkovacia vakcína, domáce ošípané a diviačia zver postihnuté týmto ochorením sú prakticky odsúdené na smrť a likvidáciu v kafilérii.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

AMO je veľkou hrozbou pre chov domácich ošípaných a výkon poľovníctva nielen u diviačej zveri. V prípade výskytu AMO sa v ohnisku nákazy usmrcujú všetky domáce ošípané a zastavuje sa obchodovanie so živými ošípanými, spermou, vajíčkami, embryami, bravčovým mäsom a výrobkami z bravčového mäsa. Pri potvrdení choroby u diviačej zveri sa reguluje poľovanie nielen na diviakov, ale aj ostatnej voľne žijúcej zveri, mal by sa obmedziť pohyb v lese a zastavuje sa obchodovanie s mäsom od diviakov vrátane produktov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčastejší spôsob šírenia nákazy je priamy kontakt s infikovaným biologickým materiálom, ako sú krv, výlučky, mäso, mäsové výrobky, kontaminované chovateľské prostredie, krmivo, dopravné prostriedky, ľudia. Šírenie infekcie vzduchom je veľmi málo pravdepodobné.

Výskyt AMO v okolitých štátoch v nás vyvolával strach a paniku. Čo ma potešilo, boli rýchlosť a efektívnosť, s akou sa s nákazou dokázala vysporiadať Česká republika a Nemecko. Obozretná som bola v prípade Maďarska, keďže práve tam sa nedarí vysporiadať sa s nákazou. Vzdialenosť ostatných prípadov infikovaných diviakov od slovenskej hranice je z maďarskej strany len jeden kilometer pri okresoch Rimavská Sobota a Trebišov. Keďže prakticky nie je možné zamedziť pohybu diviakov na hraniciach a taktiež v tejto oblasti nie sú žiadne prírodné ani umelé obmedzenia pohybu diviakov, s vysokou pravdepodobnosťou sa nákaza AMO na Slovensku u diviačej zveri vyskytuje už dávno pred prvým oficiálne zverejneným prípadom domácej ošípanej v Strážnom pri Trebišove 25. júla 2019. Preto bolo pre mňa otázkou času, kedy sa nákaza oficiálne potvrdí aj na Slovensku a ako bude postupovať. V priebehu 10 dní sa na východnom Slovensku diagnostikovalo desať individuálnych prípadov AMO v domácom chove a dva prípady ochorenia diviačej zveri. A žiaľ, postupuje ďalej, zatiaľ ku Košiciam.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O AMO sa v Bruseli intenzívne diskutuje už od roku 2015. Každý polrok zasadajú ministri poľnohospodárstva, aby sa vzájomne informovali o AMO vo svojej krajine. Odkedy bola táto choroba prvýkrát zistená v Európe, podnikla Komisia v boji proti nej významné opatrenia. Na riešenie tejto globálnej choroby sa použili rekordné ľudské a finančné zdroje. A členské štáty by mali zabezpečiť účinnú medziinštitucionálnu medzisektorovú a cezhraničnú koordináciu.

Rozmenené na drobné to znamená, že spolupráca s maďarskými úradmi mala fungovať už dávno. Akokoľvek Maďarsko nechcelo, výskyt AMO nahlásiť muselo. To bol ten okamih, keď sa mala začať spolupráca. Kto pozná rieku Ipeľ, je mu jasné, že je smiešne si myslieť, že ak sa na maďarskej strane za riekou AMO vyskytuje, na slovenskej strane nie. Moja otázka preto znie, či slovenské úrady vykonávali monitoring diviačej zveri. A ak áno, či s plnou zodpovednosťou a s plnou vážnosťou. A ďalšia moja otázka smeruje k premnoženej zveri. Prečo už dávno pred potvrdením ochorenia AMO na Slovensku nebol vydaný príkaz na mimoriadny odstrel diviačej zveri?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Poľovníci už dlhodobo bijú na poplach, poukazujú na premnožené stavy zveri, najmä diviačej. Ak by im bolo povolené intenzívne loviť diviačiu zver dávno pred vypuknutím nákazy, mäso mohlo byť pohodlne spracované na výrobky a zjedené. Na premnoženú zver rovnako dlhodobo poukazujú farmári. Zároveň poukazujú aj na škody, ktoré spôsobuje na ich majetkoch. Roky žiadajú o odškodnenie. A roky sa nedeje nič. Situáciu nerieši ani nový zákon o poľovníctve predložený na rokovanie NR SR, ktorý bol mimochodom stiahnutý z rokovania júnovej schôdze parlamentu. Pravdepodobne však bude zaradený na septembrovú schôdzu. Sama som zvedavá, či sa v koalícii nájde politická vôľa tento zákon schváliť napriek množstvu nevyriešených pripomienok zo strany odbornej verejnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

K diviačej zveri sa správame, ako by to bol posledný jednorožec na tejto planéte. Tí, čo rozumejú zverine vedia, že diviaky sa rozmnožujú veľmi rýchlo a meniaca sa klíma im v tom len napomáha.

Lenže v rezorte pôdohospodárstva sa roky nevykonáva koncepčná politika. Vidieť to v každom odvetví - v potravinárstve, poľnohospodárstve, pôde, lesníctve, rovnako aj v poľovníctve. Dôsledkom tejto politiky sú okrem krásnych fotiek a videí z terénu a z potravinárskych závodov a dobre znejúcich sľubov len nekoncepčné riešenia skutočných problémov, ktoré ministerke doslova pod nohami vybuchujú jeden za druhým. Ministerka Matečná si zahrá úlohu hasiča Dráčika a tvári sa, že všetko je v najlepšom poriadku. Ale nie je.

Ministerka Matečná so svojimi opatreniami asi čakala na prvé rokovanie vlády po lete, aby mala odsúhlasené a požehnané finančné krytie na odškodnenie. No od 25. 7. 2019 uplynul skoro mesiac. V predkladacej správe síce veľmi optimisticky uvádza nulový dopad na podnikateľské prostredie a priaznivý vplyv na životné prostredie, avšak v samotnom dokumente už píše niečo úplne iné.

Priame ekonomické straty:

  1.  usmrtenie všetkých ošípaných v chove s diagnostikovanou chorobou;

  2.  ulovená diviačia zver vrátane zdravej sa v infekčnej oblasti stáva kadáverom.

Nepriame ekonomické straty:

  1.  zákaz premiestňovania ošípaných na zabitie na bitúnky do iných krajín – keďže Slovensko nedisponuje dostatočnou kapacitou bitúnkov, uvedený zákaz predstavuje také závažné riziko pre chovateľov ošípaných, že s vysokou pravdepodobnosťou mnohí chovatelia skončia s chovom ošípaných na Slovensku z ekonomických dôvodov;

  2.  strata dôvery pri medzinárodnom obchodovaní s ošípanými, diviakmi, ich produktmi a potravinami, či už v rámci EÚ alebo aj s tretími krajinami.

V tejto súvislosti by mala ministerka Matečná odpovedať na otázky:

  1.  Prečo nebola okamžite povolaná armáda na zabezpečenie intenzívneho lovu diviačej zveri a likvidáciu kadáverov, najmä do oblastí s diagnostikovanou nákazou?

  2.  V rámci navrhovaných opatrení boli navrhované a realizované prieskumy cez rojnice?

  3.  Prečo nenahlasujú počty ošípaných veterinárni lekári, ktorí majú najlepší prehľad o všetkých hospodárskych zvieratách?

  4.  Je možné usmrtiť ošípané, ktoré nejavia žiadne klinické príznaky AMO?

  5.  Aký postup zaujímajú ostatné členské štáty EÚ pri prijímaní opatrení na likvidáciu AMO? Naozaj neexistuje žiaden osobitný spôsob tepelnej úpravy mäsa?

  6.  Aký dopad bude mať zastavenie vývozu pre tie podnikateľské subjekty, ktoré celú svoju produkciu umiestňujú mimo územia Slovenska?

  7.  Aké obdobie od likvidácie zvierat na farme je potrebné na to, aby sa obnovil chov? Kto bude hradiť náklady súvisiace s obnovou chovu?

  8.  Kafilerické náklady sú vysoké, v minulosti všetky náklady hradil štát, keďže kafilériu vykonával štátny podnik. Dnes máme na Slovensku len jeden súkromný podnikateľský subjekt. Kto bude hradiť náklady súvisiace s likvidáciou kadáverov v kafilérii?

  9.  Keďže v dokumente ministerka Matečná žiada ministra financií vyčleniť na AMO finančné prostriedky v objeme 24,225 mil. eur, znamená to, že tieto peniaze budú určené na plnohodnotné odškodnenie a úhradu nákladov podnikateľom a občanom?

Akokoľvek by som si chcela myslieť, že problém nemusí byť natoľko vážny v prípade, že AMO na Slovensko mohol zavliecť niekto nezodpovedný, kto napríklad nelegálne priviezol kontaminované krmivo z Maďarska alebo melóny znečistené kontaminovanou zeminou z maďarských polí, akokoľvek by som si chcela myslieť, že od zverejnenia prvého prípadu AMO na Slovensku postupovali orgány s plnou zodpovednosťou a vážnosťou, dnes som hlboko presvedčená, že ministerka Matečná a jej tím v riešení krízy vo svojich následných rozhodnutiach opätovne zlyháva.

Za úspešnú likvidáciu AMO na Slovensku považujem jedine zastavenie šírenia. Každý ďalší diagnostikovaný prípad je neúspech. Obávam sa, že zastavenie pliagy AMO v najbližších dňoch však očakávať nemôžeme.

Jarmila Halgasova

Jarmila Halgasova

Bloger 
  • Počet článkov:  103
  •  | 
  • Páči sa:  132x

Som životný optimista. Verím, že na Slovensku budeme domáce suroviny spracúvať na naše kvalitné potraviny a nie ich vyvážať. Zároveň, že skončíme s dovozom druhotriednych tovarov. Po štúdiu potravinárstva na Chemicko-technologickej fakulte sa potravinárstvu venujem celú svoju profesijnú kariéru. Kontakty:+421 905 922 105halgasova.jarmila@gmail.com Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu