Problém je v tom, že PPA bola kritizovaná Komisiou. Vo svojej správe z auditu Komisia vytkla PPA, že v prípade, ak vzniká rozpor medzi žiadateľmi o priame platby aj po predbežných krížových kontrolách, sporní žiadatelia nedostanú vyplatenú podporu na celú plochu, kým vo väčšine členských štátoch nedostanú peniaze len na križovanú plochu. Slovensko a PPA týmto prístupom nielenže dlhodobo poškodzuje farmárov, ale aj vytvára priestor na subvenčné podvody. Prečo? Pretože je rozdiel, či farmár nedostane aj niekoľko rokov žiadne peniaze, alebo mu bude priama platba znížené len o peniaze na spornú plochu.
V tejto súvislosti mi okamžite napadla súvislosť s otázkou, ktorú Komisii položil Richard Sulík, ešte ako poslanec Európskeho parlamentu (EP). Súvisela so zavedenou praxou prideľovania priamych platieb na Slovensku. PPA vydáva pre žiadateľa na pridelenie priamej platby vždy len jedno rozhodnutie. A to aj vprípade, že dôjde ku križovaniu, t. j. ak dva rôzne subjekty požiadajú o priamu platbu na jeden pozemok (tzv. kultúrny diel). V prípade tzv. križovania PPA konečné rozhodnutie nevydá a nevyplatí priamu platbu ani jednému žiadateľovi na žiadnu časť plochy uvedenú v žiadosti, a to až do vyriešenia sporu ohľadom daného kultúrneho dielu. Nie je neobvyklé, že križovaním nárokov aj k menším kultúrnym dielom blokuje jeden žiadateľ druhému žiadateľovi vyplácanie celej sumy dotácií. Nie je neobvyklé, že na Slovensku súdne riešenie sporu v týchto veciach trvá aj niekoľko rokov.
Keďže na Slovensku farmári využívajú križovanie aj na ekonomický boj, poslanec EP Sulík sa Komisie tiež opýtal, či by bolo v súlade s právom Únie, aby sa žiadateľovi vyplatili peniaze - priama platba na tie kultúrne diely, ktoré nie sú predmetom sporu, a po ukončení sporu by oprávnenému farmárovi boli vyplatené peniaze na zvyšné kultúrne diely, ktoré sú predmetom sporu. Bol tiež zvedavý, či zákony EÚ zakazujú, aby platobná agentúra vydala jednému farmárovi, ktorý žiada priame platby v jednej žiadosti, vydať viacero rozhodnutí.
Komisia v odpovedi uviedla, že farmárom možno poskytnúť priame platby v splátkach, najviac v dvoch. Ak však platobná agentúra nemôže presvedčivo určiť, ktorý farmár je oprávnený poberať priamu platbu alebo tiež v akej sume by mala byť vyplatená, tak v takom prípade nie je v rozpore so zákonom vyplatiť čiastočnú priamu platbu.
Ak by PPA postupovala pri vyplácaní priamych platieb tak, ako uvádza vo svojej odpovedi Komisia, farmárom by zobrala nástroj na ekonomické vydierane. Prečo to nechce urobiť, je pre mňa záhadou. Častokrát som svedkom výpovedí, že z dôvodu cieleného križovania iným farmárom a niekoľkoročným riešením sporu, nemôžu vykonávať farmárčenie plnohodnotne na „plný úväzok“, ale aby sa dokázali uživiť, farmárčenie vykonávajú popri zaestnaní. To je ten lepší prípad. V horšom prípade sú nútení farmárčenie ukončiť.
Už viac ako rok žiadam ministerku Matečnú, aby zaviedla na PPA transparentné postupy. Zakaždým ma vysmiala, že nepoznám legislatívu. Zakaždým mi však Komisia dala za pravdu, že moje požiadavky a návrhy sú opodstatnené a nie sú v rozpore s legislatívou EÚ. Potom sa ale nemôže ministerka Matečná čudovať, že jej neverí už nikto.
Jednoduché opatrenia, ktoré by pomohli vrátiť PPA dôveru v oblasti priamych platieb sú:
1. Zaviesť verejne dostupný centrálny register žiadostí o priame platby s uvedením právneho titulu k pôde;
2. Povinnosť zápisu nájomných zmlúv do Katastra nehnuteľností;
3. Zverejňovanie rozhodnutí;
4. Pozastavenie vyplácania priamych platieb len na plochy, ktoré sú predmetom sporu.