Farmári neplačte. Konečne podnikajte!

Autor: Jarmila Halgasova | 5.11.2018 o 15:50 | Karma článku: 1,06 | Prečítané:  327x

Takto začal svoj článok v Trende redaktor Ivan Haluza. Ďalej pokračoval vyjadrením ministerky Matečnej na margo obchodných reťazcov, ktoré doslova ruinujú domácich farmárov a potravinárov.

Podľa ministerky Matečnej pravdepodobne obchodné reťazce sú zodpovedné za nelichotivý stav v agrosektore a preto ich treba potrestať.

Téma poľnohospodárstva a potravinárstva polarizuje spoločnosť a za všetkými vyjadreniami ľudia vždy hľadajú niečí záujem. No práve fakt, že poľnohospodárstvo a potravinárstvo je na Slovensku v katastrofálnom stave, ma priviedol k rozhodnutiu vstúpiť do politiky.

Ani jedna ponovembrová vláda, ani jeden minister si nemôže vystaviť poľnohospodárstvo a potravinárstvo do svojej výkladnej skrine. Rezort pôdohospodárstva bol pre každého ministra najmä výdatným zdrojom financií a hmotných statkov. Ministri do programového vyhlásenia vlády vždy zakomponovali, že potravinová sebestačnosť a poľnohospodárstvo budú ich prioritou. Opomenuli doplniť riešenia. Následne boli nastolené témy, ktoré síce občania vnímali ako veľmi dôležité, avšak systémové riešenie neposkytovali. Veď také tabule hanby, zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, dvojitá kvalita potravín, medializované potkany, myši, vtáky alebo pavučiny v potravinárskych prevádzkach alebo miliónové pokuty za potraviny na pultoch predajní po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti – to všetko sú témy, ktoré strhnú pozornosť a ministrovi zvyknú pridávať body. Ukazuje totiž na nedostatky iných, nie na to, že sám nič nevytvára.  

Lenže poľnohospodárom a potravinárom sa stále nedarí. Napriek miliónovým pokutám uloženým obchodom. Ako je to možné? Veď ministri robia všetko pre to, aby sa im darilo. Nuž preto, že verejnosť netuší, čo je úlohou ministra pôdohospodárstva a čo by mal taký minister robiť. Napríklad si nepamätám, že by si niektorý minister pôdohospodárstva sadol za okrúhly stôl so svojimi partnermi a otvorene diskutoval o tom, čo by malo byť skutočnou prioritou rezortu, ako napríklad nastaviť Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ, alebo ako napríklad rozdeľovať peniaze z Bruselu a štátne dotácie. Do rozdeľovania peňazí sa vždy vlúdili falošné tóny. Namiesto toho ministri do médií vyhlasujú stanoviská o diskriminácii dotácií z Bruselu. Až po tragických udalostiach vo februári, keď sa v plnej nahote odhalili kšefty s dotáciami v poľnohospodárstve, sa o problematiku začala zaujímať verejnosť a aj generálna prokuratúra. Mňa osobne veľmi zaujíma, či generálna prokuratúra prijme aj nejaké závery a ak áno, v koľkých prípadoch. Či to nebude len exemplárny prípad exposlankyne Roškovej, keďže bola medializovaná a byť ticho v tomto prípade asi nie je vhodné.

Nalejme si konečne čistého vína a pozrime sa pravde do očí. Ak by aj boli dotácie z Bruselu diskriminačné, a ak by sme aj mali najnižšiu výšku štátnej podpory na hektár a obyvateľa v EÚ, isté je, že ak by peniaze z Bruselu boli rozdeľované zodpovedne a transparentne všetkým reálnym subjektom podnikajúcim v poľnohospodárstve a potravinárstve, tak na Slovensku je raj na zemi. Nemuseli by sme sa pozerať na spätné odrazové svetlá unikajúceho vlaku Česka ani Maďarska. A ani Poľska! Áno, toho Poľska, ktorému sme my boli vždy vzorom. Ale keďže ešte aj Poliaci sa snažia a peniaze rozdeľujú rozumne, sú ďaleko pred nami.

Slovenským poľnohospodárom a potravinárom určite nepomôže „osobitný“ odvod pre obchodné reťazce, ktorý nakoniec zaplatíme my všetci vo vyšších cenách potravín. Nepomôže im ani „nejaký“ pseudozákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, pretože každý zákon, teda aj tento, sa dá obísť. Akurát aj to bude stáť dajaké peniaze, ktoré opäť zaplatíme my všetci v cenách potravín. A potom sa všetci čudujeme, prečo máme široko-ďaleko najdrahšie potraviny. Čo by ale naozaj pomohlo slovenským farmárom a slovenským potravinárom, je zlepšenie podnikateľského prostredia. Sú to oni, ktorí volajú po znížení daňového a odvodového zaťaženia, sú to oni, ktorí volajú po vytvorení konkurencieschopných podmienok pre sezónne zamestnávanie a sú to opäť oni, ktorí volajú po možnosti zamestnávať ľudí z tretích krajín. Nielen na poliach nemá kto pracovať, nemá kto zbierať jablká, nemá kto pracovať pri zvieratách, ale nemá kto pracovať ani v potravinárskych prevádzkach.

Vlády a ministri pôdohospodárstva sú slepí a hluchí. Namiesto toho, aby ich vypočuli a prijali veľmi jednoduché, rýchle a účinné opatrenia, organizujú na limuzínach svoje „tour de Slovakia“ s nezmyselnými sociálnymi balíčkami, ktoré nielenže nepomáhajú, ale podnikateľov vrhajú do ešte horšej pozície.

Na rozdiel od ministrov pôdohospodárstva, keď chodím po Slovensku ja, podnikateľov v agrosektore počúvam. Ich pripomienky a požiadavky si zapisujem. Zosumarizované budú v programe SaS pre pôdohospodárstvo, ktorý čoskoro uzrie svetlo sveta. Tento sumár poskytnem farmárom a potravinárom, aby mi opäť dali svoje pripomienky. Som presvedčená, že iná cesta, ako počúvať ľudí, nie je. Slovenskí farmári a potravinári sú šikovní, chcú pracovať, chcú podnikať a vedia aj konkurovať. Jediné, čo potrebujú od vlády vrátane ministerky Matečnej je, aby im odstránila spod nôh polená a vytvorila prijateľné podmienky pre prácu. Aby na spoločnom európskom trhu v konkurencii obstáli, aby nemuseli živoriť, aby sa nemuseli báť o svoju existenciu, aby mali radosť z toho čo robia a aby uživili svoje rodiny.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Petra Schutza

Obuškový Dubček, ako chutí Threema a odklínanie Viktora (týždeň podľa Schutza)

Už keď Merkelová prijala pozvanie, dala sa tušiť otočka v kauzách právneho štátu, ústavnosti v Budapešti.

Reportáž Zuzany Kepplovej

Kauza Dobšiná: Čo sa to stalo v našom meste

Prečo Dobšinčania odchádzajú a prečo zostávajú.


Už ste čítali?