Čo vám pani Matečná o dvojakej kvalite potravín neprezradí

Autor: Jarmila Halgasova | 2.5.2018 o 7:53 | (upravené 2.5.2018 o 14:52) Karma článku: 2,29 | Prečítané:  664x

Minulý rok ešte vtedajší premiér Fico šermoval päsťami a hrozil bojkotom zahraničných produktov, ak výrobcovia nesľúbia rovnakú kvalitu potravín.

V spoločnosti tak vytvoril pomerne silnú objednávku na to, aby sa do „problému“ oprela celá Európska únia. V Bruseli sa zatiaľ chytajú za hlavu a pýtajú sa, či sú naozaj najväčším problémom Slovenska rybie prsty? Európska únia v tejto fraške vystupovala ako vinník a zároveň záchranca - podľa toho, ako sa to kedy hodilo.  

Najrelevantnejšou legislatívou adresujúcou problém klamania spotrebiteľa tzv. dvojakou kvalitou je smernica o nekalých obchodných praktikách, ktorá je už od roku 2007 (!) implementovaná v zákone o ochrane spotrebiteľa. Za efektívne vymáhanie tejto smernice vždy bola a je zodpovedná Slovenská republika a nie Únia. Európska komisia dokonca o túto právomoc nedávno v reakcii na politický tlak východných štátov požiadala a členské štáty ju poslali do hája.

Je veľký rozdiel sľubovať a reálne priložiť ruku k dielu. V europarlamente predseda strany SaS a europoslanec Richard Sulík spolupracuje na návrhu správy, ktorá sa venuje fenoménu dvojakej kvality a vo februári sme preto zorganizovali otvorenú diskusiu, na ktorej bol prítomný aj zástupca Európskej komisie, spotrebiteľské združenia či zástupcovia výrobcov potravín. Jednoducho všetci, ktorých dvojaká kvalita zaujíma, s výnimkou Ministerstva pôdohospodárstva. Aby sme získali aspoň nejaké odpovede, napísal Richard Sulík ministerke Matečnej pred mesiacom list. Očakávali sme síce, že bude prednostne riešiť škandály s agrodotáciami, ale jej najnovšie vyjadrenia o dvojakej kvalite napovedajú, že je najvyšší čas na reakciu.

Dvojaká kvalita a ako ju (ne)riešiť

Podľa legislatívy EÚ sa dnes rozdielne zloženie výrobkov ponúkaných pod rovnakou značkou nedá právne vymáhať, ak nie je spotrebiteľovi (hoci potencionálne) spôsobená škoda. O  nekalej praktike sa preto dá hovoriť vtedy, keď si na základe zavádzajúceho obalu kúpi spotrebiteľ niečo, čo by si inak nekúpil. V niektorých krajinách sa dokazuje takéto zavádzanie spotrebiteľskými prieskumami alebo sa prizve súdny znalec a prípad putuje na súd, nasledovať môžu sankcie a tak ďalej.

Od ministerky Matečnej sme najnovšie počuli, že my v SaS dvojaká kvalitu nechápeme. V podstate je to pravda, pretože naozaj nerozumieme, ako môže neustále zavádzať a nerobiť v svojom rezorte maximum. Vypracovať metodické postupy na vymáhanie nekalých praktík v potravinách alebo aspoň riadne určiť kontrolný orgán a informovať občanov o možnosti podať podnet. Kontrolné orgány predsa máme, a rovno dva: Štátnu veterinárnu a potravinársku správu (ŠVPS) alebo Slovenskú obchodnú inšpekciu (SOI). Na ich webových stránkach sa ale o dvojakej kvalite nedočítate nič, a  zodpovednosť si prehadzujú ako horúci zemiak. SOIka aj ŠVPS sa odvolávajú na seba navzájom, ŠVPS vraj vôbec nerieši nekalé praktiky a odkazuje na SOI, a tá síce rieši nekalé praktiky všeobecne, ale nie potraviny a tie má podľa nej riešiť ŠVPS. Európska legislatíva zakazujúca zavádzanie spotrebiteľa je v platnosti od roku 2007 a  notifikovaný ako zodpovedný orgán za potraviny bola ŠVPS. No slovenské ministerstvo pôdohospodárstva sa 10 rokov akosi nedostalo k tomu, aby reálne určilo zodpovedný orgán na problém zavádzania v potravinách.

Máte nebodaj podnet na dvojakú kvalitu alebo ste boli inak zavádzaný v oblasti potravín? Máte smolu. Kompetentná nie je ŠVSP ani SOIka a už vôbec nie ministerka Matečná. V tomto kontexte by sa Matečná mala skôr obávať, aby sa Komisia nepozrela bližšie na slovenský prístup k vymáhaniu platných smerníc.

V Českej republike vznikla ešte v roku 2012 iniciatíva „Potraviny na pranýži“. Rieši pomerne širokú škálu porušení v potravinárstve a okrem toho na stránke českej obchodnej inšpekcie nájdete aj všetky potrebné informácie, ako sa nestať obeťou zavádzania a iných nekalých praktík. Obchodné reťazce v ČR, Glóbus a Kaufland, aj na základe tejto iniciatívy deklarovali zjednotenie výrobkov pod tou istou značkou do júna 2018. Vláda sa chváli, že teraz tému rieši za stolom v Bruseli, pričom sa doma dlhé roky nezmohla podporiť slovenského spotrebiteľa ani jednoduchou iniciatívou, ktorú stačilo okopírovať z Českej republiky. Viac informácií o nekalých praktikách nájdete na stránke malého súkromného spotrebiteľského združenia ako na oficiálnych stránkach slovenských štátnych orgánov. Ministerstvo píše, že za nekalé praktiky v potravinách BUDE zodpovedná ŠVPS... nuž, dobré ráno pani ministerka.

Smutný stav vzhľadom na patetické vyhlásenia ex-premiéra a  ministerky Matečnej. Na odbornosť totiž treba aj úprimný záujem o problematiku a systémové riešenia, nie len vysedávať na úradníckej stoličke a kričať na prekvapených výrobcov z  tlačoviek. V Nemecku a Rakúsku občanom efektívne pomáhajú spotrebiteľské združenia, podporované štátom. Riešia všeličo, od gramáže guličiek ferrero až po to, koľko vzduchu môže obsahovať obal výrobku. Paradoxne, aj na to majú spotrebitelia právo ak im to stojí za tú námahu. Pravidelne tam aj vyhlasujú ceny za „najzavádzajúcejší potravinový výrobok“.

Ministerku Matečnú čakajú v máji 2018 prvé testovania podľa novej EÚ metodiky, aby následne odhalila ďalšie „šokujúce rozdiely“. V minulosti rozpútala doslova hon na čarodejnice, a to často na základe porovnávania dvoch rôznych výrobkov, ako to urobili v Lidli, alebo výrobkov s viditeľne iným obalom. Čo potom s výsledkami testovania, ak ešte nefunguje ani len tá informačná stránka, ktorú ministerka sľubovala? Ako chce riešiť „dvojakú kvalitu“ keď sa určený orgán dozoru k zodpovednosti vôbec nepriznáva? Ako chce zlepšiť situáciu, keď sa nezapája do diskusie s výrobcami a spotrebiteľskými združeniami? Revízia smernice o nekalých praktikách má už po novom obsahovať aj zmienku o dvojakej kvalite, ale bez vymáhania zo strany štátu sa nikam nepohneme.

Ako teda adresovať dvojakú kvalitu?

Treba mať stále na pamäti, že rozdiely v zložení nerovná sa automaticky horšia kvalita. Ďalší postup musí byť preto založený na spoločnej testovacej metodike a rovnakej definícii dvojakej kvality. Ministerka stále presadzuje zaradenie dvojakej kvality na zoznam (vždy) nekalých praktík, ale ani to by neznamenalo, že sa automaticky odstráni dvojaká kvalita. Pristúpilo by sa jednoducho k posudzovaniu, či sú obaly odlišné „dosť“, a  či je odlišnosť obalov „dostatočne“ jasná aj spotrebiteľovi. V konečnom dôsledku by to viedlo k zvýšenej byrokratizácii a veľkým pokutám kvôli nejednoznačnej a ťažko vymáhateľnej legislatíve.

Štátne orgány nevedia, čo majú vymáhať, občania nevedia, kam sa majú obrátiť, a výrobcovia nevedia, čo majú dodržiavať. Predtým, než zmeníme legislatívu, ktorú ministerské orgány 10 rokov takmer ignorovali, skúsme zaviesť postupy na kontroly podľa zákonov, ktoré už máme:

1) Informujme aktívne spotrebiteľov o ich právach, možných nekalých praktikách v potravinárstve a dajme im priestor na podnety a ich následné vyšetrenie.

2) Testujme potraviny podľa spoločnej metodiky a transparentne zverejňujme výsledky na jednej webovej stránke.

3) Definujme jasne zodpovedný orgán, na ktorý sa občania môžu obrátiť a venujme sa aj iným nekalým praktikám - zavádzajúcim obalom, falšovaným potravinám a tak ďalej.

4) Zapojme sa do otvorenej diskusie s výrobcami a spotrebiteľskými združeniami a nezneužívajme túto tému na lacné politické body bez odborných riešení.

Ak si bude verejná správa konečne dávať viac záležať na riadnej kontrole a informovaní spotrebiteľa, budú si dávať väčší pozor aj výrobcovia. Už teraz totiž vidieť pozitívne príklady prirodzeného tlaku spotrebiteľov a medializácie týchto prípadov: Bahlsen, nemecký výrobca, oznámil, že začnú používať maslo vo všetkých svojich výrobkoch nazývaných maslovými sušienkami. Ferrero oznámilo, že upraví recept na Nutellu v Nemecku, jedinej krajine, kde sa recept líšil. Pizza Ristorante od rakúskeho Dr. Oetker sa už na Slovensku nebude predávať v inej kvalite. „Neočakávaným“ dôsledkom tohto kroku bolo ale aj zvýšenie ceny. Každý, kto občas nakupuje, totiž chápe, že za vyššiu kvalitu sa proste vždy platí viac. Hádam to pochopí aj ministerka pôdohospodárstva, ktorá by v jej imaginárnom svete príkazmi možno vyriešila aj nižšie slovenské mzdy.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stačilo, štát nebude môcť minúť viac ako si naplánoval

Rezort financií chce výdavkové stropy.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Do Česka sa sťahuje ruská stredná trieda

Rusi u nás boli aj budú, ide o to, kto a prečo


Už ste čítali?