V rukách „našich“ ľudí skončí z eurofondov obrovský balík peňazí. Život ľudí na vidieku a ich ťažkú prácu si však predstaví málokto. "Život na vidieku" uvádzam zámerne, pretože Slovensko bolo krajinou s prevahou vidieckeho života. Situácia sa však zmenila. Ľudia chcú na vidieku žiť stále menej, sťahujú sa do miest a do satelitných dedín, ktoré už hnojom nevoňajú. Nehovoriac o poľnohospodárstve, v ktorom zamestnanci kontinuálne starnú a mladí sa do tohto odvetvia príliš nehrnú.
Poľnohospodárska pôda si zaslúži osobitnú ochranu, pretože pôdu nedokážeme rozmnožovať ani natiahnuť. Napriek tomu sa z nej stále ukrajuje, aj keď „pôda je živiteľkou národa“. To nie je fráza, to je fakt. A áno, aj na Slovensku boli prijaté zákony, ktorými sa obmedzuje jej predaj a obmedzujú sa tým aj vlastnícke práva občanov. Zároveň sa však dozvedáme, že poľnohospodársku pôdu vo veľkom skupujú novodobí agrošľachtici – firmy spoločnosti J&T, firmy Andreja Babiša, Miloslava Šebeka, Miroslava Bödöra, či Oskara Világiho.
O tom, či sa vývoj uberá správnym alebo nesprávnym smerom, môžeme polemizovať, ale len do chvíle, kým si svoje dominantné postavenie a pôdu nezačnú agrošľachtici dobýjať svojou silou a postavením. O vyhrážaní a zastrašovaní sa z médií dozvedáme takmer denne. Zaujímalo by ma, čo robia predstavitelia štátu? Čo robia orgány činné v trestnom konaní? Ako môžu dopustiť také hrôzostrašné príbehy? A ministerka Matečná sa stále tvári, že o ničom nevedela. Pre koho tu na Slovensku platia zákony na ochranu pôdy? A čo ma zaujíma ďalej, aká je poľnohospodárska stratégia Slovenskej republiky? Kam má poľnohospodárstvo smerovať najbližších 20 rokov? Vie to ministerka Matečná? Lebo zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že vie len to, ako riešiť pôdu v prospech „našich“ ľudí.
Alebo nám zostáva len „nádej“, že slovenská poľnohospodárska pôda bude o pár rokov už len v rukách niekoľkých agrošľachticov, ktorí si do pôdy uložia svoj kapitál, budú odtiaľ vyberať dividendy formou európskych agrodotácií a o pár rokov túto pôdu s x-násobným ziskom predajú napríklad aj zahraničným podnikateľom.
Farmári v štátoch západnej Európy si pôdu ako základný výrobný prostriedok vysoko vážia a cenia. A farmári požívajú v týchto štátoch aj veľkú úctu. Obyvatelia oceňujú ich prínos k potravinovej sebestačnosti a rozvoju svojich krajín. Takýto vzťah k pôde a k farmárom, ktorí ju obrábajú, u nás, na Slovensku stále chýba. A kým ministerka odvádza pozornosť verejnosti na svoje PR aktivity a tvári sa, že všetko je v najlepšom poriadku, tak zatiaľ sa aj pod jej taktovkou dejú veľmi pozoruhodné prideľovania pôdy a dotácií.