No keď sa koncom augusta rokovalo v Bruseli na odbornej úrovni o fipronile, slovenskí úradníci boli ticho.
Fipronil je insekticíd, ktorého používanie európska legislatíva nepovoľuje. Je vysoko toxický pre hmyz, najmä pre včely. Narušuje centrálny nervový systém hmyzu. Prekročenie dávky sa u ľudí prejavuje nevoľnosťou, vracaním a bolesťami hlavy. Nemecký ústav pre hodnotenie rizík (BfR) však uviedol, že podľa hodnoty 1,2 miligramu Fipronilu na kilogram vajec zistenej v Belgicku, dospelý človek s hmotnosťou 65 kg by mohol zjesť sedem vajec v priebehu 24 hodín a nedostal by ešte stále jeho škodlivú dávku.
Podnikatelia boli, sú a budú vždy takí, ktorí legislatívu dodržiavajú vždy a tí, ktorí sa snažia podliezať legislatívu nehľadiac na zdravie spotrebiteľov. A tí poctiví, žiaľ, na kauzy takmer vždy doplácajú. Doplácajú žiaľ aj na komunikáciu ministerstva. Nielen teraz, ale aj v minulosti. Pre každého ministra je najjednoduchšie ukázať pred kamerami zelené kura, pretože to samozrejme každého pobúri. Podobne ako aj v tomto prípade, po prepuknutí kauzy s fipronilom. Pani ministerka hovorila o kriminálnom čine a oprávnene kritizovala Holandsko za to, že o svojich nálezoch v oblasti bezpečnosti potravín informovalo s niekoľkomesačným oneskorením. Na začiatku tejto aféry sme boli najprv šťastní, že sa Slovenska netýka. Začiatkom augusta sa objavila jedna dodávka vajec a následne, na „počudovanie“, ďalšie. Zakaždým bola v médiách uverejnená informácia, že Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ŠVPS SR) objavila dodávku vajec s fipronilom, resp. výrobkov obsahujúcich takéto kontaminované vajcia.
Akokoľvek budem súhlasiť s vyjadreniami a návrhmi pani ministerky, jej posolstvám chýba pragmatický prístup k riešeniu problému. Pretože vyhlásenie je jedna vec, skôr politické riešenie, chýbajúce vystúpenie zástupcov Slovenska a proaktívny prístup pri riešení problému na Slovensku druhá vec, skôr vecné riešenie. Je mi jasné, že prstom ukážem aj do našich radov, do radov výrobcov potravín. Základné potravinové právo totiž ukladá povinnosti za uvádzanie bezpečných potravín na trh prevádzkovateľom potravinárskych podnikov. A úradná kontrola nemá plniť úlohu „stopovacieho psa“ a hľadať na trhu potraviny, ktoré nie sú bezpečné. A už v žiadnom prípade nie je zodpovedná za bezpečnosť potravín uvádzaných na trh. Úradná kontrola má plniť predovšetkým úlohu dozoru dodržiavania legislatívy.
Áno, zodpovednosť za potraviny a ich bezpečnosť nesú prevádzkovatelia potravinárskych podnikov. A ak sa prevádzkovateľ potravinárskeho podniku domnieva alebo má dôvod veriť, že potravina, ktorú doviezol, vyprodukoval, spracoval, ošetril, vyrobil alebo distribuoval, nie je v súlade s požiadavkami na bezpečnosť potravín, neodkladne začne postupy na stiahnutie príslušnej potraviny z trhu, ak sa potravina dostala spod bezprostrednej kontroly tohto východiskového prevádzkovateľa potravinárskeho podniku a informuje o tom príslušné orgány. Ak sa výrobok mohol dostať ku spotrebiteľovi, prevádzkovateľ účinne a presne informuje spotrebiteľov o dôvode na jeho stiahnutie a ak to bude nevyhnutné, stiahne od spotrebiteľov výrobky, ktoré im už boli dodané, ak iné opatrenia nepostačujú na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany zdravia.
V celej tejto kauze mne však chýbajú podstatné informácie. Využila naša ŠVPS SR databázu vytvorenú z údajov, ktoré sú povinní nahlasovať prevádzkovatelia potravinárskych podnikov podľa § 7b zákona o potravinách? Ak áno, potom vajcia a výrobky s fipronilom nemusela objavovať, ale mohla priamo kontaktovať subjekty, ktoré podozrivý tovar na územie Slovenska doviezli. Ak nie, potom by ma zaujímalo, načo musia podnikatelia poskytovať všetky informácie týkajúce sa miesta určenia alebo miesta dodávky potraviny, informácie týkajúce sa krajiny pôvodu potraviny, týkajúcej sa množstva, druhu, druhu obalu a označenia identifikujúce potravinu, ak ich ŠVPS SR nedokáže využívať? Poskytujú podnikatelia informácie len preto, že nesplnenie si tejto povinnosti je pokutované až do 100 tisíc Eur?
A ak teda ŠVPS SR nevie využiť poskytované informácie, tak prostredníctvom médií mohla vyzvať potravinárske subjekty, aby nahlásili podozrivé dodávky. Prispela by tak k bezpečnosti potravín umiestnených na trhu a aj k ochrane zdravia spotrebiteľov. Samozrejme, že neznalosť predpisov nikoho neospravedlňuje, ale v prípade ochrany zdravia spotrebiteľov, ktorá je na prvom mieste, by sa mali využiť všetky spôsoby. A tomuto záujmu by mali byť podriadené aj aktivity úradnej kontroly. Predpokladám, že prvoradým záujmom všetkých zainteresovaných by malo byť zdravie spotrebiteľa a politické body až druhoradým.
Ťažko však môžem uveriť, že to s nami úradníci myslia vážne. Na odbornej úrovni sa o fipronile v Bruseli rokovalo 30. augusta. V zápise z rokovania Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá však reakciu zástupcov Slovenskej republiky v prezentácii situácie jednotlivých členských štátov nenájdete. Pri tak závažnej kauze, na ktorú poukazuje pani ministerka, na rokovaní venovanom výlučne fipronilu chýba vyjadrenie za Slovenskú republiku. Zástupca Slovenskej republiky sa rokovania buď nezúčastnil alebo nepovažoval za dôležité prítomných informovať o nálezoch. Na spomínanom zasadnutí Komisia prítomných ubezpečila, že informačné systémy (RASFF, AAC, AAC/FF) nie je dôvod spochybňovať.
Na záver poznámka. Vzdelávanie je celoživotný proces a opakovanie je matkou múdrosti. Preto by prospelo, ak by sa v médiách objavila nielen senzácia „ďalšie vajcia s fipronilom“, ale tiež informácia „ak ste doviezli vajcia a výrobky s fipronilom, urýchlene to oznámte na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu alebo na Ministerstvo pôdohospodárstva“. A tiež by ma potešilo, ak by záujmy Slovenska boli konečne obhajované aj na bruselskej pôde. Verím, že nabudúce sa tak stane.