reklama

Komu poslúži „hamburgerová daň“?

Máme po voľbách, máme novú vládu a s ňou aj očakávania, čo nám nasledujúce štyri roky prinesie. Bez emócií - môžu ju vyniesť na piedestál slávy a môžu jej zlomiť väzy. Kríza sa prejavuje v celom svojom negatívnom rozsahu a bude jej potrebné čeliť. Naviac, Slovensko je členom eurozóny a budúci rok nás čaká plnenie záväzkov a, predpokladám, v tejto súvislosti ťažkých a bolestivých opatrení. Rozhodne to víťazi volieb z 10.3.2012 nebudú mať ľahké.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Priznám sa, že ma dosť prekvapili predčasné iniciatívy rôznych odborníkov na financie, ktorí sa začali pretekať v predkladaní budúcej vláde návrhov na možné zdroje zvýšenia príjmov do štátnej pokladne. Ich medializácia vo mne vzbudzuje skôr dojem súťaže, kto bude prvý a kto sa viac zapáči budúcemu premiérovi a budúcemu ministrovi financií. Inak totiž neviem pomenovať iniciatívu pánov Horvátha a Odóra alebo pána Sporinu z Inštitútu finančnej politiky (IFP).

Po prečítaní dokumentov som si uvedomila, že naše verejné financie musia byť v katastrofálnom stave. Autor J. Sporina vo svojom dokumente „Je možné zdaňovať obezitu?“ len zdôvodňuje, prečo by sa mala zaviesť tzv. „hamburgerová daň“ aj na Slovensku. Keď potravinári v médiách protestovali, tak V. Novy Sedlák, šéf J. Sporinu, v médiách okamžite vyštartoval s argumentmi, že takáto daň pomôže u našich spoluobčanov vypestovať zdravé stravovacie návyky a to zníži náklady zdravotníctvu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Super! Kto nerozumie, aj uverí. Môj manžel, tiež potravinár, sa názoru úradníkov z Inštitútu finančnej politiky (IFP) zastal. „Hamburgerová“ daň totiž u neho a, predpokladám, že u veľkej väčšiny spoluobčanov, evokuje McDonald´s, ostatné „fast foody“ a reštaurácie. Ale to je predsa omyl! Hamburgery z rôznych „fast foodov“ tejto dani nebudú podliehať. Prečo? Jednoducho preto, že pri takýchto produktoch nikto nevie z „voleja“ povedať, koľko tuku a koľko nasýtených mastných kyselín výrobok obsahuje. To by sa na mieste produkcie prípravy museli priamo vykonávať analýzy. Jednoducho povedané, „hamburgerová daň“ by sa na hamburgery nevzťahovala. Vzťahovala by sa výlučne na produkty vyrábané v potravinárskych podnikoch, kde si výrobca sám stanoví jednotlivé hodnoty, ktoré mu následne budú môcť skontrolovať úradné laboratóriá. Takže už tu máme dvojitý meter.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Otázka: „Koľko jedla zjem v reštauráciách, koľko zjem doma navarenej stravy z nakúpených surovín a koľko potravín zjem vyrobených a zabalených v potravinárskom podniku?“ Moja odpoveď: „Najviac zjeme varenej stravy, zabalené potraviny jeme minimálne.“ V reštauráciách a doma si osolíme a osladíme potravu koľko budeme chcieť a bez dane. Tu máme druhý dvojitý meter.

Summa summarum:

  1. Zdaňovanie obezity je neopodstatnenéNeexistuje žiadna vedecká štúdia, ktorá by potvrdzovala vzťah, resp. závislosť medzi obezitou a akýmkoľvek druhom konkrétneho jedla alebo nápoja. Nadváha a obezita je komplexný problém, ktorý sa nedá vyriešiť nespravodlivým zdaňovaním, ale spoločnou snahou štátu, odborníkov a priemyslu vzdelávať spotrebiteľov o správnej strave, potrebe cvičenia a o vyváženom príjme a výdaji energie.

  2. Zdaňovanie obezity je zbytočné, neúčinné a kontraproduktívne. Potravinársky priemysel si plne uvedomuje problémy verejného zdravia a chce byť súčasťou zodpovedného riešenia. Výrobcovia znižujú priemernú energetickú hodnotu svojich výrobkov, znižujú vo svojich výrobkoch množstvo cukru, tuku a soli a na trh uvádzajú množstvo diétnych verzií výrobkov. Priemysel tiež veľmi efektívne reguluje reklamu a marketing. Našimi dobrovoľnými záväzkami sme si vyslúžili uznanie Európskej komisie a zdravotných odborníkov. Priemysel naviac využíva informácie o výživových hodnotách produktu na vzdelávanie spotrebiteľov a v označení potravín už od roku 2006 dobrovoľne uvádzajú výživové hodnoty, tzv. označovanie GDA.

  3. Nespravodlivé produktové dane trestajú nízkopríjmové skupiny obyvateľov a zvyšujú náklady na zdravotníctvo. Rôzne formy daní nie sú efektívnym spôsobom na ovplyvnenie sociálneho správania ľudí. Zväčša majú dopad na príležitostných nie častých užívateľov. Najviac sa dotýkajú skupín obyvateľov s nízkym príjmom. Slovensko má pri 13,7 % miere nezamestnanosti viac ako 411 tisíc osôb nezamestnaných. Obyvatelia s nižšími príjmami vynaložia väčší podiel svojich príjmov na nákup stravy a nápojov, preto bude mať takéto opatrenie najtvrdší dopad práve na túto skupinu ľudí. Nízkopríjmové skupiny obyvateľov majú ťažkosti uhrádzať bežné každodenné výdavky a na kúpu potravín nebudú môcť vyčleniť väčší objem finančných prostriedkov. Pri nákupe budú uprednostňovať potraviny lacnejšie s nižšími výživovými hodnotami. Tento trend uprednostňovania lacnejších potravín sa môže prejaviť na zdravotnom stave obyvateľov a na zvýšení výdajov pre zdravotníctvo, čo je úplne opačný trend, ako uvádzajú úradníci IFP.

  4. Nespravodlivé produktové dane majú negatívny makroekonomický dopad. Treba otvorene našim občanom povedať, že niektoré potraviny zdražia. Ak vezmeme do úvahy 20 % sadzbu DPH na potraviny, ktorá patrí k najvyšším DPH na potraviny v EÚ, tak nám hrozí vážny problém nárastu cezhraničného nakupovania, čo bude mať negatívny makroekonomický dopad. Obyvatelia jednoducho nebudú ochotní platiť nehorázne peniaze za niektoré potraviny. Preto pôjdu nakupovať za hranice, kde si však urobia kompletný nákup vrátane načerpania pohonných hmôt a ušetria. Diskriminačné dane budú mať negatívny dopad na príjmy potravinárskeho priemyslu a povedú tak k zníženiu priamej zamestnanosti, k strate pracovných miest, k strate daňových poplatníkov a investícií do inovácie. Veľké nadnárodné spoločnosti sa s problémom popasujú, ale už veľmi ťažko dokážu situáciu ustáť domáce malé a stredné podniky, ktorých sortiment výrobkov je obmedzený a ťažko budú hľadať finančné zdroje na produktové inovácie. Najmä, ak banky veľmi ťažko dávajú úvery malým a stredným firmám. Najvyspelejšie ekonomiky sa snažia vyhýbať takýmto nepriaznivým dôsledkom, najmä keď sa vo všeobecnosti obávajú inflácie. 

Čo ak by sme sa na problém obezity pozreli z iného uhlu pohľadu? Podľa WHO v Európskej únii v roku 2002 až dve tretiny dospelej populácie, vo veku 15 a viac rokov, nedosahovali odporúčanú úroveň fyzickej aktivity, ktorá zodpovedá minimálne 30 minútam pravidelnej stredne intenzívnej fyzickej aktivity väčšinu dní. Prieskum WHO v rokoch 2005 až 2006 priniesol ešte horšie údaje, podľa ktorých len jedno z piatich detí z EÚ vykonáva stredne intenzívne až intenzívne fyzické cvičenie pravidelne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo ak by sme začali denne viac času venovať fyzickým aktivitám? Treba začať ihneď. Nemusí to byť žiadna náročná činnosť, stačí vychádzka. Lebo „hamburgerovú daň“ bude platiť aj človek s vysokou úrovňou fyzickej aktivity, vyšportovaný, štíhly, s vypestovanou svalovou hmotou, proste sexi a to len preto, že potrebuje doplniť energiu a soľ, ktorú pri riadnom tréningu stratil. Čo ak by sa úradníci z IFP zamysleli nad nespravodlivosťou, nesystémovosťou svojho návrhu? Mne vychádza z medializovaného dokumentu len jedno. Síce, že jediným zámerom návrhu je pod rúškom starostlivosti o verejné zdravie lacným marketingovým nástrojom selektívneho zdaňovania potravín naplniť štátny rozpočet.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak teda máme naplniť štátnu kasu za cenu extra daní, tak poďme potom spravodlivou cestou a nech platí každý občan tejto republiky. Napríklad podľa množstva vdýchnutého vzduchu. Občania dostanú ciachovaný merací prístroj na pusu a každoročne sa podrobia meraniu vitálnej kapacity pľúc. Daň budeme platiť za množstvo vdýchnutého vzduchu. To bude aspoň spravodlivé. Akurát, že budeme chodiť s náhubkami.

Jarmila Halgasova

Jarmila Halgasova

Bloger 
  • Počet článkov:  103
  •  | 
  • Páči sa:  132x

Som životný optimista. Verím, že na Slovensku budeme domáce suroviny spracúvať na naše kvalitné potraviny a nie ich vyvážať. Zároveň, že skončíme s dovozom druhotriednych tovarov. Po štúdiu potravinárstva na Chemicko-technologickej fakulte sa potravinárstvu venujem celú svoju profesijnú kariéru. Kontakty:+421 905 922 105halgasova.jarmila@gmail.com Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu