Vo februári minulého roka bola publikovaná smernica o boji proti oneskoreným platbám. Základnou ambíciou tejto smernice je, že veriteľ si už nebude musieť vymáhať úrok z omeškania platby za poskytnutý tovar alebo službu. Táto smernica poskytuje veriteľovi právo účtovať si úrok z omeškania platby bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia dlžníkovi o neplnení si povinnosti. Táto smernica ďalej ukladá členským štátom povinnosť v národnej legislatíve ustanoviť splatnosť faktúr na najviac 60 dní.
Spomínaná smernica sa už medzičasom do slovenského právneho poriadku mohla dávno transponovať, teda zapracovať. Pre niekoho je to možno nezaujímavé, ale tento európsky predpis sa snaží urobiť poriadok s neplatičmi, ktorí majú najväčší dopad najmä na živnostníkov a na malých a stredných podnikateľov. V dôsledku krízy sa mnoho platieb v obchodných transakciách uskutočňuje neskôr, ako bolo zmluvne dohodnuté. Hoci bol tovar dodaný alebo služby poskytnuté, mnohé faktúry zostávajú dlhodobo nezaplatené. Má to negatívny vplyv nielen na likviditu, ale tiež to komplikuje finančné hospodárenie najmä živnostníkov, malých a stredných podnikateľov. Oneskorené platby negatívne ovplyvňujú konkurencieschopnosť a ziskovosť podnikateľov a často krát ich tlačia až do bankrotu.
Brusel touto smernicou chce v maximálnej miere chrániť veriteľov od dlžníkov. Chce napríklad zabezpečiť, aby mal veriteľ okamžite automatický nárok na úrok z omeškania platby, alebo aby v prípade, že zmluvne nie je dohodnutá lehota splatnosti faktúr, tak sa za zmluvne dojednanú bude považovať 30 dňová lehota. Štandardnou lehotou splatnosti faktúr by však mala byť 60 dní. Rieši tiež nekalé zmluvné podmienky, nekalé obchodné praktiky, ako aj postupy vymáhania nesporných pohľadávok.
Tak sa teda pýtam - ak vyzval k urýchlenej transpozícii tejto smernice aj podpredseda Európskej komisie a komisár pre priemysel a podnikanie Antonio Tajani, naozaj je treba čakať do volieb a následne až keď začne pracovať nová vláda a nový parlament? Strácame tým cenné mesiace. Nebolo by lepšie podnikateľom pomôcť odstrániť ďalšie administratívne prekážky bez ohľadu na farbu trička, za ktorú kopú členovia vlády a poslanci nášho parlamentu? Alebo majú politické strany len plné ústa rečí o tom, že chcú zlepšiť podnikateľské prostredie a v skutočnosti je im to jedno. Reálne nám totiž pri striktne straníckom prístupe ujdú 2 roky a dostaneme sa do časového pásma, kedy nám už vzniká povinnosť prevziať legislatívu. Potom sa bude niekto bude biť do pŕs, že on je ten úžasný, kto podnikateľom pomohol. Lenže za 2 roky môže zbankrotovať množstvo podnikateľov a pritom zbytočne. Nemala by sa v určitých prípadoch stranícka príslušnosť v záujme veci odložiť? Napríklad v záujme živnostníkov, malých a stredných podnikateľov, ktorí tvoria až 80 % podnikateľov na Slovensku?
Mňa by naozaj veľmi zaujímalo, čo sa robí na ministerstvách. Či sa od októbra minulého roka naozaj len svieti a kúri, ako povedal predseda politickej strany SMER–SD? Štátni zamestnanci by nemali byť platení z našich daní za to, že by mali len chodiť do práce a nerobiť nič. Transpozícia tejto smernice je príklad, kde nie je potrebná žiadna politická dohoda.