Pomôžme potravinárom, automobily sa jesť nedajú

Autor: Jarmila Halgasova | 20.2.2012 o 22:59 | (upravené 24.2.2012 o 16:16) Karma článku: 7,64 | Prečítané:  741x

Bratislava, 20.2.2012 - Vývoj potravinárskeho priemyslu na Slovensku naďalej pokračuje v negatívnom trende. Od nášho vstupu do EÚ dovážame na Slovensko stále viac potravín, export a umiestňovanie domácich potravín na našich pultoch je čoraz väčším problémom. A dôsledkom je ďalší pokles zamestnanosti, tento krát medziročne o viac ako 5 percent. V podobnej situácii sú aj slovenskí farmári. Z krajiny, ktorá potraviny vo významnej miere exportovala, sa stala krajina, ktorá nedokáže uživiť svojich obyvateľov.

Pozícia, v ktorej sa nachádzajú naši potravinári považujem za vážnu. Dôkazom sú ekonomické ukazovatele vývoja v potravinárskom sektore. Negatívny vývoj zaznamenáva aj v oblasti zamestnanosti, keď od roku 2004 klesol počet pracovných miest o takmer 10 000, čo je prepad o viac ako 20 %.

Poľnohospodárstvo a potravinárstvo sú navzájom prepojené odvetvia a potravinárstvo ovplyvňuje vo veľkej miere aj vývoj práve v základni, t. j. v poľnohospodárstve. Od vstupu so EÚ klesol počet pracovných miest v poľnohospodárstve o takmer 20 000, čo je prepad o viac ako 36 %!

Fajn, poviete si, že to je spolu „len“ 30 000 pracovných miest. Čo to je oproti iným novým vytvoreným pracovným miestam, napríklad v automobilovom priemysle. Ale kto z Vás vie, že jedna pracovná pozícia v potravinárstve vytvára až ďalších 7 pozícií v dodávateľských odvetviach a jedna pozícia v poľnohospodárstve vytvára ďalších až 4 pracovných miest? Povedali by ste, že 30 000 pracovných miest v agropotravinárskom sektore so sebou strhlo ďalších 100 000?

Nepriaznivý vývoj zaznamenal potravinársky priemysel aj v obchodnej bilancii. Slovenskí potravinári majú problémy nielen s umiestnením svojich výrobkov na zahraničných trhoch, ale situácia sa zhoršuje v schopnosti umiestniť výrobky na domácom trhu. V dôsledku toho sa každoročne výrazne zvyšuje množstvo dovážaných potravín v porovnaní s množstvom potravín exportovaných. Kým v roku 2008 sa dovážané potraviny podieľali na celkovom dovoze 5,8 %, tak v roku 2009 sa na celkovom dovoze potraviny podieľali už 7,0 %. Bilancia obchodu s potravinami v roku 2008 predstavovala hodnotu -871 742 tis. €, v roku 2009 záporná bilancia obchodu vzrástla na hodnotu -950 174 tis. € a v roku 2010 až na -996 915 tis. .

Vývoju zamestnanosti a obchodnej bilancie náležite zodpovedá aj vývoj domácej produkcie, ktorá má tiež negatívny trend. Spomedzi okolitých štátov má Slovensko na pultoch obchodných reťazcov najnižšie zastúpenie domácich potravín. Vzhľadom na nelichotivú obchodnú bilanciu potravín Slovenska možno konštatovať, že sme jedným z najviac otvorených trhov pre všetky ostatné členské štáty.

Podľa posledných štatistických údajov Eurostatu je zastúpenie domácej produkcie potravín na trhu v Poľsku viac ako 85 %, v Českej republike viac ako 72 %, v Maďarsku viac ako 71 %, ďalej v Bulharsku viac ako 83 %, v Rumunsku viac ako 87 %, vo Francúzsku viac ako 79 %, v Nemecku viac ako 71 %, vo Švédsku viac ako 82 %, kým v Slovenskej republike menej ako 50 %! Všimnite si porovnanie s našimi susedskými krajinami – nie je ten rozdiel až príliš veľký? Podľa dostupných údajov sú na tom horšie už len Dánsko, Írsko, Holandsko, Estónsko a Belgicko.

Je dobré, že máme rozvinutý automobilový priemysel. Myslím si však, že aj naša ekonomika by sa mala viac opierať o malé a stredné podnikanie. Veď viac ako 90 % podnikateľov z agropotravinárskeho sektora sú malé a stredné firmy. Faktom je, že tento biznis neprináša obrovské zisky a zaručený úspech ihneď. Je to ťažký biznis, ale na druhej strane diverzifikované odvetvie, ktoré zabezpečuje zamestnanie a dôstojný život aj v odľahlejších oblastiach. Potravinári na Slovensku musia neustále bojovať o prežitie a častokrát tento boj aj prehrávajú.

Globálna kríza zasiahla celý priemysel. Práve preto by v tomto období mali byť prijímané také opatrenia, ktoré by zvýšili domácu spotrebu a posilnili konkurencieschopnosť domáceho priemyslu. Niektoré zákony však stále poškodzujú trhové prostredie, narušujú hospodársku súťaž a v konečnom dôsledku poškodzujú záujmy nielen predajcov a domácich výrobcov potravín, ale aj záujmy spotrebiteľov. Na Slovensku nielen potravinársky priemysel, ale aj poľnohospodárstvo dlhodobo znevýhodňuje nespravodlivý európsky systém dotácií. Od nášho vstupu do EÚ dostávajú európske poľnohospodárske podniky o viac ako 40 % vyššie dotácie ako slovenské podniky. Táto do neba volajúca nerovnoprávnosť sa mala skončiť v roku 2013. Francúzsko, ktoré dostáva až 40 % všetkých dotácií pre európskych poľnohospodárov, sa svojich peňazí nehodlá vzdať a navrhuje v tejto diskriminácii pokračovať najmenej do roku 2028. Je nehorázne, že bohatí európski farmári chcú naďalej dostávať vyššie dotácie ako slovenskí farmári! Takýmto neférovým spôsobom chcú naďalej zvýhodňovať seba a ostatné bohaté členské štáty EÚ. Prijatie návrhu v predloženej podobe môže mať na slovenský agropotravinársky sektor absolútne likvidačný dopad.

Potravinári a farmári na Slovensku nestačia s dychom európskym výrobcom potravín, ktorí dlhodobo poberajú vyššie dotácie. Budúca vláda by mala potravinárstvu a poľnohospodárstvu venovať náležitú pozornosť a prijímať konkrétne opatrenia zamerané na pomoc tomuto odvetviu. Odrazí sa to nielen v zlepšení postavenia domácich výrobcov potravín, ale aj v celkovej zamestnanosti a na kvalite života občanov Slovenska. Nemyslím si, že sa raz naučíme jesť automobily. Faktom však je, že krajina, ktorá nemá potravinovú sebestačnosť, nemá ani dlhodobú perspektívu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?